Vysvetlenie kľúčových pojmov

Rozhodli ste sa, že sa pustíte do stavby svojho vysnívaného domu? Získajte prehľad o kľúčových pojmoch s ktorými sa určite stretnete.

Drobná stavba

Drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to:

1. prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení,

2. podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy.

Za drobné stavby sa považujú aj

1. stavby organizácií na lesnej pôde slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 30 m2 a výška 5 m, napríklad sklady krmiva, náradia alebo hnojiva,
2. oplotenie,
3. prípojky stavieb a pozemkov na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pozemkov a pripojenie drobných stavieb a pozemkov na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby,
4. nástupné ostrovčeky hromadnej verejnej dopravy, priechody cez chodníky a na susedné pozemky, priepusty a pod.

Za drobné stavby sa nepovažujú stavby skladov horľavín a výbušnín, stavby pre civilnú ochranu, stavby pre požiarnu ochranu, stavby uránového priemyslu a jadrových zariadení, vodné stavby, stavby čerpacích staníc kvapalných palív, skvapalnených plynov alebo stlačených plynov pre pohon motorových vozidiel, stavby prečerpávacích staníc horľavých kvapalín, horľavých plynov a stavby plniarní tlakových nádob horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom.

ZDROJ: Stavebný zákon

Index zastavanosti

Index zastavanosti je podiel zastavanej plochy a plochy pozemku. Príklad: Rodinný dom má rozmery 7×10 metrov a veľkosť pozemku je 500m2. Index zastavanosti je teda 70/500=0,14.

Podlahová plocha

Podlahovú plochu dostaneme po sčítaní podlahových plôch všetkých obytných miestností vrátane miestností príslušenstva. Nezapočítavame sem však balkóny, terasy a lodžie.

Pod podlahovou plochou budovy rozumieme celkovú úžitkovú podlahovú plochu v rámci budovy. Nezapočítavame sem však plochy deliacich a nosných komponentov ako sú piliere, stĺpy, komíny či priečky. Nezapočítavame sem taktiež ani schodisko, eskalátory, výťahy a ani plochy obsadené klimatizačnými/ vyhrievacími a elektrickými generátormi.

Územnoplánovacia informácia

Územnoplánovacia informácia je informácia vyjadrujúca naplánované využitie daného územia v budúcnosti spĺňajúc podmienky využívania podopierajúce sa o územný plán daného územia. Územnoplánovacia informácia je vždy vydávaná pre vymedzené územie, môže sa teda jednať o jeden alebo viacero pozemkov, či priestorovým ohraničením.

Úźitková plocha

Úžitková plocha sa rovná súčtu plôch obytných i vedľajších miestností (detské izby, spálne, obývačka, kúpeľňa, toaleta, schodisko, chodba, pivnica ad.), avšak bez započítania konštrukcií stavby. Medzi obytné a vedľajšie miestnosti nepočítame balkóny, terasy a loggie.

Zastavaná plocha

Pod zastavanou plochou domu rozumieme plochu pôdorysu výlučne len prvého nadzemného podlažia a teda plochu, ktorá prichádza do styku s terénom. Do zastavanej plochy domu sa však nezapočítavajú balkóny, markízy a pod. Naopak, ak majú ostatné nadzemné podlažia kolmý priemet, je nutné ho započítať.

Jednoduchá stavba

bytové budovy, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2, majú jedno nadzemné podlažie, môžu mať aj jedno podzemné podlažie a podkrovie,
stavby na individuálnu rekreáciu,
prízemné stavby a stavby zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výška 15 m,
oporné múry,
podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a hĺbka 6 m,
reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2.

Stavby uvedené pod písm. c) a e) sa považujú za jednoduché stavby iba vtedy, ak z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti je pre ich užívanie počet osôb určený podľa technickej normy, najviac však 30 osôb.

ZDROJ: Stavebný zákon

Poplatok za stavbu pre rozvoj obce

§ 2 Poplatok za rozvoj môže ustanoviť obec na svojom území, v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území všeobecne záväzným nariadením.

§ 3 Predmet poplatku za rozvoj

Predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce, na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba (ďalej len „stavebné povolenie“), ktorá je ohlásená stavebnému úradu, na ktorú je vydané rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením alebo ktorá je dodatočne povolená. Predmetom poplatku za rozvoj je stavba podľa odseku 1, ak jej uskutočnením vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha v nadzemnej časti stavby. Predmetom poplatku za rozvoj nie je údržba, oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia bytového domu, pri ktorej sa nemení úhrn podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, údržba, oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia inej stavby, ako je bytový dom, pri ktorej sa nemení výmera podlahovej plochy stavby ani účel jej užívania, drobná stavba, nadstavba a prístavba s výmerou podlahovej plochy do 25 m2, stavba alebo časť stavby sociálneho bývania alebo slúžiaca na vykonávanie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, vstavanej garáže a parkovacieho státia v rámci existujúcej stavby, zdravotníckeho zariadenia, slúžiaca materským školám, na základné vzdelávanie, na stredné vzdelávanie, na vyššie odborné vzdelávanie, na vysokoškolské vzdelávanie vo verejných vysokých školách, výlučne strediskám praktického vyučovania alebo špecializovanému výučbovému zariadeniu verejnej vysokej školy, slúžiaca zariadeniu sociálnych služieb, slúžiaca na vykonávanie náboženských obradov cirkví a náboženských spoločností registrovaných štátom, slúžiaca na obranu štátu, slúžiaca na účely múzea, knižnice, galérie a kultúrneho strediska, slúžiaca na športové účely, významnej investície podľa osobitného predpisu. stavba skleníka na pozemku evidovanom v katastri nehnuteľností ako orná pôda alebo záhrady s výmerou podlahovej plochy do 1 000 m2, stavba skleníka určeného na hydroponické pestovanie rastlín s výmerou podlahovej plochy do 1 000 m2, ak je skleník vykurovaný geotermálnou energiou, stavba na pôdohospodársku produkciu a stavba využívaná na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie s výmerou podlahovej plochy do 1 500 m2. Odsek 3 písm. e) až g) sa nevzťahujú na stavbu, ktorej stavebníkom je zároveň vlastník ďalšej stavby s rovnakým využitím v tom istom katastrálnom území, a na stavbu, ktorej stavebník súčasne uskutočňuje ďalšiu stavbu s rovnakým využitím v tom istom katastrálnom území.

§ 4 Vznik, zánik poplatkovej povinnosti a oznamovacia povinnosť

Poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia, dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom ohlásenia stavby stavebnému úradu. Poplatková povinnosť zaniká dňom, ktorým stavebné povolenie stratilo platnosť, ak súčasne poplatník nezačal stavbu realizovať. Ak má stavba slúžiť na viaceré účely, poplatník je povinný oznámiť obci najneskôr v deň vzniku poplatkovej povinnosti výmeru podlahovej plochy nadzemnej časti stavby podľa príslušného účelu využitia podlahovej plochy za predpokladu, že obec ustanovila sadzby poplatku za rozvoj rôzne pre stavby v členení podľa § 7 ods. 2.

§ 6 Základ poplatku

Základom poplatku za rozvoj je výmera nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m2, ktorá je predmetom poplatku za rozvoj podľa § 3, pričom na účely tohto zákona sa za podlahovú plochu nadzemnej časti stavby považuje súčet výmery všetkých miestností v nadzemných podlažiach stavby.

§ 7 Sadzba poplatku za rozvoj

Sadzba poplatku za rozvoj je od 3 eur do 35 eur za každý, aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby. Obec môže ustanoviť sadzby poplatku za rozvoj rôzne pre stavby v členení stavby na bývanie, stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, stavby využívané na skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou, ostatné stavby. Obec môže ustanoviť sadzby poplatku za rozvoj rôzne pre jednotlivé katastrálne územia obce alebo jej jednotlivé časti. Sadzbu poplatku za rozvoj podľa odsekov 1 až 3 obec môže ustanoviť alebo zmeniť všeobecne záväzným nariadením iba k 1. januáru kalendárneho roka, ak § 14 ods. 1 neustanovuje inak. Obec nemusí ustanoviť sadzbu poplatku za rozvoj pre všetky stavby uvedené v odseku 2 písm. a) až e).

§ 8 Výpočet poplatku za rozvoj

Poplatok za rozvoj sa vypočíta ako súčin základu poplatku podľa § 6 znížený o 60 m2 a sadzby poplatku za rozvoj platnej v čase vzniku poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1. Ak sa stavba realizuje na viaceré účely a obec ustanovila rôzne sadzby poplatku za rozvoj podľa § 7 ods. 2, základ poplatku podľa § 6 sa zníži o 60 m2 z výmery podlahovej plochy s najväčším podielom na celkovej ploche stavby. Poplatok za rozvoj sa vypočíta ako súčet pomerných častí poplatku za rozvoj, pričom pomerná časť poplatku za rozvoj sa vypočíta ako súčin sadzby poplatku za rozvoj podľa § 7 ods. 2 a podlahovej plochy na príslušný účel využitia stavby. Ak je v stavebnom povolení, rozhodnutí o povolení stavby pred jej dokončením, rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo v ohlásení stavby stavebnému úradu uvedených viacero stavebných objektov, ktoré sú predmetom poplatku za rozvoj, na účely výpočtu poplatku za rozvoj sa považujú za jednu stavbu. V prípade, ak vznikne stavebníkovi poplatková povinnosť podľa tohto zákona v súvislosti s vydaným rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, ktorým sa rozširuje rozsah stavebného povolenia, ktoré nepodliehalo poplatkovej povinnosti podľa tohto zákona, základom poplatku za rozvoj je kladný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m2 vyplývajúci z vydaného rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením3b) a stavebného povolenia. Vypočítaný poplatok za rozvoj sa zaokrúhli na eurocenty nadol.

§ 9 Vyrubenie, splatnosť a platenie poplatku za rozvoj

Poplatok za rozvoj vyrubí obec rozhodnutím. Ak bolo po vyrubení poplatku za rozvoj poplatníkovi vydané rozhodnutie o povolení stavby pred jej dokončením alebo rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, obec vyrubí poplatok za rozvoj novým rozhodnutím. Novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie ruší, pričom už zaplatený poplatok za rozvoj vyrubený pôvodným rozhodnutím sa započítava na úhradu poplatku za rozvoj vyrubeného novým rozhodnutím. Ak zastupuje poplatníkov zástupca určený podľa § 5 ods. 3, obec vyrubí poplatok za rozvoj rozhodnutím v celkovej sume tomuto zástupcovi. Ak sú poplatníkmi manželia podľa § 5 ods. 4, obec vyrubí poplatok za rozvoj rozhodnutím v celkovej sume jednému z nich. Vyrubený poplatok za rozvoj je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 1. Obec môže určiť na základe žiadosti poplatníka platenie poplatku za rozvoj v splátkach. Splátky sú splatné v lehotách určených obcou v rozhodnutí, ktorým sa o platení v splátkach rozhoduje; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.

ZDROJ: Stavebný zákon